Prevencia štádia šírenia trombu

Niet pochýb o tom, že vývoj antikoagulancií priamo podporil liečbu DVT.Antikoagulačná liečba môže zabrániť vzniku trombu, inhibovať šírenie trombu, uľahčiť autolýzu trombu a rekanalizáciu lúmenu, zmierniť symptómy a znížiť výskyt a mortalitu pľúcnej embólie.V súčasnosti medzi antikoagulanciá patria najmä heparín, nízkomolekulárny heparín, warfarín, rivaroxaban a dabigatran.Každý z týchto liekov má svoje výhody a nevýhody.V porovnaní s nefrakcionovaným heparínom môže heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou subkutánne alebo intravenózne významne znížiť mortalitu.Medzi perorálnymi antikoagulanciami je warfarín široko používaný pre svoju nízku cenu a presný antikoagulačný účinok v rámci účinného liečebného rozsahu (vyžadujúceho medzinárodný štandardizovaný pomer medzi 2 a 3).Keďže je však warfarín vo veľkej miere ovplyvnený potravou, ľahko sa môžu vyskytnúť komplikácie, ako je nedostatočná antikoagulácia a krvácanie, a preto je potrebné koagulačnú funkciu pravidelne sledovať.V posledných rokoch sa na lôžku objavilo veľké množstvo nových antikoagulancií ako rivaroxaban, dabigatran, apixaban a pod., antikoagulačný účinok je presný, krvácavé komplikácie sú znížené a nie je potrebné prekontrolovať koagulačnú funkciu.

V súčasnosti niektorí odborníci uvádzajú, že medikamentóznu liečbu možno rozdeliť do dvoch etáp podľa časového rozdelenia 3 mesiacov: prvá etapa sa nazýva počiatočná aktívna liečba.Uskutočňuje sa hlavne do 3 mesiacov po počiatočnom nástupe dvt3 a druhá fáza sa nazýva fáza následnej prevencie recidívy, ktorá sa vykonáva 3 mesiace po prvej fáze liečby.Usmernenia Accp9 najskôr odporúčali nové perorálne antikoagulanciá.V 10. vydaní usmernení American College of Chest Physicians (ACCP) je najväčší rozdiel oproti minulosti v tom, že nové perorálne antikoagulanciá (noac), ako sú inhibítory faktora Xa (rivaroxaban, fondaparinux sodný atď.) a inhibítory faktora IIA ( dabigatran atď.) sa používajú ako prvá voľba na liečbu VTE.Antikoagulačná liečba má jednoznačný účinok, výrazne znižuje krvácavé komplikácie a nevyžaduje opätovné vyšetrenie koagulačnej funkcie.Ďalej sa presadzuje u bežných pacientov.Nové antikoagulanciá môžu vo všeobecnosti zabrániť recidíve DVT v 80 % ~ 92 %.

Obmedzenie samotnej antikoagulačnej liečby spočíva v tom, že hoci sa antikoagulačná liečba často používa na zníženie recidívy trombu a ochranu funkcie venóznej chlopne, nedokáže trombus rýchlo rozpustiť.Samovyčistenie trombu sa zriedkavo pozoruje u pacientov s trombózou iliofemorálnej žily a reziduálny trombus môže viesť k poškodeniu venóznej chlopne a obštrukcii výtokového traktu, čo sú dôvody vysokého výskytu posttrombózneho syndrómu (PTS).Pozorovacia štúdia o výskyte PTS po antikoagulačnej liečbe DVT ukázala, že výskyt PTS bol asi 20 % ~ 50 %, výskyt žilových vredov dolných končatín bol 5 % ~ 10 % a výskyt žilových klaudikácií bol 40 %. po 5 rokoch.Asi 15 % pacientov malo poruchy hybnosti a kvalita života u 100 % pacientov bola v rôznej miere znížená.